Téma riešenia bola zameraná na materiálovú recykláciu vyradených lítiových akumulátorov (LiA) z elektromobilov. Je to náročná problematika vzhľadom na široké rozmedzie materiálového zloženia vyrábaných LiA, dynamiku vývoja konštrukcie LiA, množstvo výrobcov LiA ako aj nízku úroveň poznania. Riešenie smerovalo hlavne na získavanie kovov obsiahnutých v LiA, najmä vzhľadom na pridanú hodnotu, premietanú do základných cien týchto kovov. Praktické riešenie sa zameralo dvoma smermi: mechanicko-fyzikálne metódy získavania kovov v čistej forme, pričom doteraz používané metódy zabezpečovali relatívne malý zisk okolo 28 % z celkovej hodnoty materiálov obsiahnutých v LiA. Zvyšná hodnota 72 % je uložená v aktívnej čiernej hmote, ktorej zloženie je uhlík vo viacerých podobách a soli kovov Li, Co, Ni, Mn, Ti a pod. , pričom rôzne LiA od rôznych výrobcov a aj v závislosti od ich určenia majú rôzne zloženie.

Pokračovanie riešenia bude závisieť od uvedenia do platnosti novej smernice Európske komisie a Rady, ktorá čaká na schválenie a obsahuje viaceré zmeny oproti platnej legislatíve, najmä zaradenie LiA medzi nebezpečný odpad, čo významne zmení všetky aktivity recyklátorov.

Na základe variantných metód zhodnocovania LiA použitím taviacich metód sa ukázali možnosti získania vysokých obsahov kobaltu, niklu a lítia do trosky. Získaná troska sa spracuje hydrometalurgicky lúhovaním za optimálnych podmienok. Takto prešlo lítium a ďalšie žiadané kov prakticky úplne do roztoku, čo je dobrá štartovacia pozícia pre ich získanie. Lítium sa prevedie do podoby uhličitanu, čo je identický spôsob ako pri výrobe lítia z primárnych surovín.